Kapitola 1: Inzeráty
Keď som si hľadala prácu alebo len tak preliezala ponuky na nete, vždy ma neskutočne bavili tie názvy pracovných pozícií, ktoré aj z upratovačky urobili "dizajnérku podlahových krytín" a z predavačky "asistentku predaja". Ale budiš, znie to lepšie ako "čistička hajzľov" či "pokladníčka v Bille". Keď som pracovala v tlačiarni, tiež sa mi viac pozdávalo, že som "technik dokončovacích zariadení" ako to, že som balička. Kto sa chce cítiť dôležito a cudzie slovo mu k tomu stačí, nech sa mu páči pekne, vlastne tým nikoho neobťažuje, neubližuje svetu, neznečisťuje prostredie etc.
Kapitola 2: Skutočnosť
Horšie je, keď sa človek stretne s ozajstnou sales managerkou, to jest napr. pani/slečnou v nemenovanom 4hviezdičkovom hoteli, ktorá má podľa slov bezbranného pána v obleku (iná odnož manažéra, tzv. ten čo vyzerá dôležito, podáva ruky pri vchode a ovláda výrazy ako catering, flipchart a kofibrejk) na starosti obchodné oddelenie. Pominiem fakt, že keď človek vstúpi do **** hotela /hviezdičky nahradzujú kvalitu služieb, nie vulgarizmus, vy hovadá/, malo by z jeho úst výjsť hlasné "VAAAAAAAAAAU" a nie "fuj, tu dačo smrdí" a "bože môj, to kde vzali tieto staré plyšové fľakate stoličky, keď tento hotel je relatívne nový a postavený v modernom duchu???" a zameriam sa na samotnú sales managerku.
Vek tak 30-35 rokov, hnusné žlté polodlhé neupravené vlasy, sveter, rifle, nevychovaná.
Nepodá ruku, ale podá vizitku - jednu, hoci sme dve.
Nespýta sa, prečo sme prišli.
Zodvihne telefón s číslom, ktoré nepozná, telefonuje pred našimi zrakmi, neospravedlní sa.
"Zelený salónik", o ktorého prenájom sme prejavili záujem, má ogrcané zelené steny, miestami ošúpané, drevené obité stoly a už spomínané divné stoličky. Nedala nám žiadny letáčik, či iný propagačný materiál, opakujem že sa neopýtala, na čo priestory potrebujeme, takže sme si tam mohli pokojne urobiť sado-maso párty, proste: celý čas sa tvárila tak, že sme to MY, kto sa má snažiť, že ona nám len robí láskavosť a čaká, čo môžeme ponúknuť my jej.
Divné.
Tak ak je toto práca sales managera, tak...
Tak dovidenia fest.
Kapitola 3: Služby
Teraz trošku odbočím, ale nie úplne, nájdem inú súvislosť s celým tým manžérizmom a presuniem sa do oblasti, ktorej sa hovorí "služby". Poviete si, že to s tým nesúvisí, ale ono súvisí, lebo však, všetko súvisí so všetkým.
Takže otázočka: Načo si človek zariadi a otvorí krásnu reštauráciu, keď zamestná dve čúzy, ktoré namiesto toho, aby vám zo stola odnášali prebytočné poháre, stoja za pultom a bavia sa (pravdepodobne o twilighte alebo... mne je to vlastne jedno...)?
No na pizz(č)u...
VŠETKO JE TO O SNAHE A O ĽUDOCH.
To viem na sto percent, pretože v tom istom meste, kde pizzérke vládnu dve puče, je otvorená reštaurácia, kde ľudia neustále prichádzajú, odchádzajú, čašníci ich obskakujú, dostanete vodu zadarmo, dezert zadarmo a pritom sa to netvári ani trošku luxusne, je to chutné, svieže, designovo zaujímavé, skrátka príjemné.
STRIH: Presuniem sa trošku juho-východnejšie od BB. Tiež služobná cesta - dlhá cesta až z Brna. Hlad. V prvej reštaurácii, do ktorej sme vošli nám čašníčka povedala, že obedy nevaria, že sme si ich MALI OBJEDNAŤ TELEFONICKY VOPRED (WTF??), v druhej UŽ NEVARILI (boli asi dve hodiny popoludní) a nakoniec v tretej nám ochotná pani (zrejme sme boli prví zákazníci po dvoch mesiacoch) ohriala v mikrovlnke pizzu za 5 evry.
Kapitola 4: Nezamestnanosť
Nerozumiem tej vysokej nezamestnanosti. Čakala by som, že tým, že je fakt veľký výber z radov nezamestnaných, tak sa kvalita služieb zlepší a pracovať budú prednostne tí schopní, tí ktorí na to majú a niečomu rozumejú.
Prečo je v hoteli v centre Banskej Bystrice prvou vecou, ktorú po vstupe uvidíte, dôchodkyňa v zástere, okolo ktorej pobehuje cca 9-ročna vnučka a keď sa chcete stretnúť so sales managerkou, tak ukáže prstom do druhých dverí a nechápavo na vás pozerá, že čo viac od nej chcete (toto je mimochodom iný hotel ako ten vyššie spomenutý). Keď jej poviete, nech vám managerku zavolá, mávne rukou a povie "Šak tamto, v kuchyni je." Keďže my sa stále nechytáme, tak sa pohne smerom k spomenutej kuchyni a volá nás, aby sme šli za ňou... (ako ten čašník z Monty Pythona...).
Sales managerku z tohto hotela popíšem len stručné: z podania ruky som mala podobný pocit, ako keď ma napne po zlom jedle (také to "rybie" podanie, taký ten vlhký mdlý oter), mala samozrejme na sebe menovku, na ktorej stálo, že je to teda ona, tá sales m., keby náhodou niečo a mala úžasný robotický hlas, ktorý opakoval stále dokola "Ponúkame dve alternatívy".
Bola super. Taká apokalyptická.
Epilóg: Šak hej.
Šak veď hej, som oné - manažér. Lebo aha! Aha! Mám oblek a aj vizitku mám!!! (alebo DOKONCA kanceláriu!) Tak čo viac chcete?
/Mimochodom, ja pracujem ako Country coordinator, kto by chcel vedieť, čo to znamená, nech sa ozve - napíšeme pokračovanie formou interview :)/