Mona

Nemám čo viac. Teda nemám vôbec čo. Dodať. Teda ani začať sa mi nedá. Žlč sa mi tlačí každým otvorom môjho krehkého, dievčenského tielka. Mona zas vyvádzala. Nádherná, vyvinutá Mona Lisa bez morálnych zásad a sebahrdosti. Len s primeranou dávkou sebaľútosti a sebavedomia. Mona zas vyvádzala. Mona sa zase nechala potenciálne nabúchať. Mona sa nesrala a ponúkla svoje ženské vnady nejakému dedinskému idiotovi. Z principu nemám nič proti mládencom z dediny (a priori ich neodsudzujem:)), no šťastlivca, ktorý s ňou strávil nejkú tú polhodinku tento víkend som už mala možnosť uzrieť i vypočuť si čo-to o jehocharaktere z Moninho rozprávania. Mona má gynekologické problémy, Mona má psychické problémy, MOna má problémy s alkoholom i s drogami, hoci len mäkkými. No Mona má len osemnásť a nie je hlúpa. Hoci všetko, čo som o nej napísala to výrazne popiera.Mnohému z toho, čo Mona vraví a cíti rozumiem, som jej priateľka, chcem jej pomôcť, snažím sa pochopiť aj záležitosti, ktoré by som odsudzovala, kebyže ju nepoznám. Mona ma, hoci nevedome, učí tolerancii, učí ma poznávať svoje možnosti, vytyčovať si ciele. Učí ma nepodceňovať sa. Ani seba, ani iných.No Mona robí chyby, robí veľa chýb a to chýb veľmi podstatných. Jej výrazne patriarchálne rodinné zázemie napomáha tomu, že jej nerobí problém obetovať sa pre dobro muža (rozumej: pre fyzické potreby) a navyše si aj myslieť, že dotyčný ju ľúbi. Je zbytočné presviedčať ju, že to, čo robí ju čoskoro zničí: telesne i psychicky, s úsmevom uzná, že mám pravdu, no nerobí nič pre svoju záchranu. Opíja sa, vyvádza, spáva s mužmi, ktorí by mohli by byť jej otcami, mužmi, ktorých IQ sotva dosahuje hranicu priemeru. A my, jej priatelia len krútime hlavou a už tušíme, že kantorstvo ani trocha nepomôže. Že vlastne nepomôže nič.A potom na ňu prichádzajú depresie, nespí a hlce lieky, píše patetické básne o láske a slobode, ktoré si sama odopiera, ľutuje sa a tvrdí, že je na tom najhoršie zo všetkých, ktorých pozná.A prečo ten môj náhly záchvat výčitiek?Mona mi pred pár minútami napísala SMS-ku. O tom, aká je po víkende (rozumej: pohlavnom styku) zničená, všetko ju bolí, nenávidí chlapov, a že ako sa mám ja... Jej "akoževzťah" trvá od janúara roku 2005, kedy sa po prvýkrát s Janom vyspala, samozrejme pod vplyvom alkoholu a nadšenia z narodenín. A teraz chce sebe aj ostaným nahovoriť, že sú spolu. Napriek tomu, že Ján má manželku, ktorá Mone zvykne po nociach vyvolávať a nadávať do kuriev, a majú spolu aj dieťa. No Ján Monu v početných a gramaticky nesprávnych SMS-kách presviedča, že on sa neženil z vlastnej vôle, pričom svojich zvyšných tridsať nemanželských detí a čas strávený za mrežami radšej nespomenie.Bol by z nich úchvatný párik, naozaj.Prajem jej, aby otehotnela, vydala sa za neho, vykašľala sa na školu a uvedomila si, aké neuveriteľne hlúpe veci robila, napriek dobre mieneným radám a výčitkám, napriek svojej inteligencii a dobrej duši.Ja nie som priveľká moralistka, tiež robím hlúposti, zabávam sa, som za "odvazy" ( stačí si len prečítať môj článok o stužkovej, kvôli ktorému ma niektorí označili za gadža, z ktorého im je na grcanie a tak podobne..:)), no medzi sebadeštruktívnymi sklonmi a jednoduchej túžbe po zábave je výrazná hranica a ona ju, zdá sa, už prekročila.